Život Prešova
online
online
Rezort spravodlivosti možno dostane peniaze na elektronický monitoring
03.05.2013 Bratislava
Bratislava (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti sa pripravuje na tender na systém elektronického monitoringu osôb. Zatiaľ síce na to nemá peniaze, no minister spravodlivosti Tomáš Borec (nom. Smer-SD) tvrdí, že vyhliadky na získanie peňazí z európskych fondov sú dobré. Rezort chce vydaním predbežného oznámenia o verejnom obstarávaní informovať potenciálnych dodávateľov, aby sa pripravili na súťaž.
"Zdá sa, že sa nám poradí získať prostriedky z európskych peňazí, čo znamená, že elektronický monitoring osôb bude vykonávaný v podstatne širšom rozsahu, ako len monitorovanie osôb odsúdených na alternatívny trest domáceho väzenia, prípade osôb vo výkone väzby," povedal Borec. Oproti Českej republike by sa tak na Slovensku mohli elektronickým monitoringom kontrolovať uložené zákazy priblíženia k nejakej osobe alebo zákaz vstupu na futbalový štadión a podobne. V civilnom konaní bude podľa ministerstva možné využiť elektronický monitoring napríklad pri kontrole výkonu predbežného opatrenia, ktorým sa nejakej osobe zakáže vstúpiť do domu alebo bytu a zabrániť tak domácemu násiliu. V prípade porušenia zákazu priblíženia dostane upozornenie nielen obslužný personál, ale aj osoba, ktorá je takýmto zákazom chránená.
Náklady sú predbežne vyčíslené na 27 miliónov eur. V prvej fáze by podľa Boreca mohlo byť elektroniky monitorovaných tisíc až dvetisíc osôb a návratnosť projektu by sa pohybovala od dvoch do piatich rokov. Zdôraznil, že v súčasnosti predstavujú náklady štátu na jedného väzňa vyše 13.500 eur ročne. „Realizáciou elektronického monitoringu osôb tieto náklady odpadnú. Odsúdený bude môcť navyše riadne chodiť do práce, starať sa o rodinu a platiť dane,“ povedal Borec. Projekt spustia najskôr v januári 2015.
Dekan Fakulty práva Paneuróskej vysokej školy Jaroslav Ivor upozornil, že napríklad v USA predstavujú náklady na elektronické monitorovanie v porovnaní s výkonom trestu vo väznici len 20 percent, v susednom Rakúsku je to asi 31 percent. V súčasnosti spĺňajú podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia, tí ktorí sa dopustili trestného činu z nedbanlivosti, pri úmyselných trestných činoch nesmie horná hranica sadzby presiahnuť päť rokov. Trest domáceho väzenia je však na Slovensku využívaný málo a to najmä preto, že probační a mediační úradníci nie sú objektívne schopní kontrolovať odsúdených, tvrdí rezort spravodlivosti. Ivor bude mať v rámci projektu zavedenia elektronického monitoringu na Slovensku na starosti prípravu legislatívy.
"Zdá sa, že sa nám poradí získať prostriedky z európskych peňazí, čo znamená, že elektronický monitoring osôb bude vykonávaný v podstatne širšom rozsahu, ako len monitorovanie osôb odsúdených na alternatívny trest domáceho väzenia, prípade osôb vo výkone väzby," povedal Borec. Oproti Českej republike by sa tak na Slovensku mohli elektronickým monitoringom kontrolovať uložené zákazy priblíženia k nejakej osobe alebo zákaz vstupu na futbalový štadión a podobne. V civilnom konaní bude podľa ministerstva možné využiť elektronický monitoring napríklad pri kontrole výkonu predbežného opatrenia, ktorým sa nejakej osobe zakáže vstúpiť do domu alebo bytu a zabrániť tak domácemu násiliu. V prípade porušenia zákazu priblíženia dostane upozornenie nielen obslužný personál, ale aj osoba, ktorá je takýmto zákazom chránená.
Náklady sú predbežne vyčíslené na 27 miliónov eur. V prvej fáze by podľa Boreca mohlo byť elektroniky monitorovaných tisíc až dvetisíc osôb a návratnosť projektu by sa pohybovala od dvoch do piatich rokov. Zdôraznil, že v súčasnosti predstavujú náklady štátu na jedného väzňa vyše 13.500 eur ročne. „Realizáciou elektronického monitoringu osôb tieto náklady odpadnú. Odsúdený bude môcť navyše riadne chodiť do práce, starať sa o rodinu a platiť dane,“ povedal Borec. Projekt spustia najskôr v januári 2015.
Dekan Fakulty práva Paneuróskej vysokej školy Jaroslav Ivor upozornil, že napríklad v USA predstavujú náklady na elektronické monitorovanie v porovnaní s výkonom trestu vo väznici len 20 percent, v susednom Rakúsku je to asi 31 percent. V súčasnosti spĺňajú podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia, tí ktorí sa dopustili trestného činu z nedbanlivosti, pri úmyselných trestných činoch nesmie horná hranica sadzby presiahnuť päť rokov. Trest domáceho väzenia je však na Slovensku využívaný málo a to najmä preto, že probační a mediační úradníci nie sú objektívne schopní kontrolovať odsúdených, tvrdí rezort spravodlivosti. Ivor bude mať v rámci projektu zavedenia elektronického monitoringu na Slovensku na starosti prípravu legislatívy.
0
www.ZIVOTPO.sk
